Prvý krát sme sa u Ruženky na dome stretli na knižnom klube v piatok večer koncom januára. Všetko bolo pre nás perfektne prichystané. Súhlasili sme s hostiteľkiným preslovom o tom, že knižky nám pomáhajú rozpínať obzory, a že keď sa autor trafí presne do nášho rozpoloženia a píše o veciach, nám blízkych, tak sa nám stáva blížnym. Zhodli sme sa, že do kníhkupectva sa chodí oddychovať, aj na niekoľkých pravidlách (napr, že požičané knihy sa vracajú na ďalšom klube, ne/prečítané). Stretnutia budú cca raz za 2 mesiace.
Aké knihy sa čítali minulý rok?
Srdcovkou viacerých je český katolícky kňaz Halík, takže samozrejme jeho knihy. Po mamkinej smrti si Ruženka prečítala 3 knihy o kvantovej fyzike, napr aj Kúsky reality od vedátora Kováčika. Kniha roka bola pre ňu A nezabudni na labute o ženách, ktoré sa ocitnú v jednej izbe v sibírskom gulagu. Niektoré ani nevedia, prečo ich odvliekli, ale jedna z nich prežije a prerozpráva ich príbehy. Čítala ju aj Martina a tiež ju veľmi odporučila ďalej. Ruženka prečítala aj slávny Silmarillion, knihu na ktorú sa neodhodlajú ani len všetci fanúšikovia Tolkienovho sveta a upozornila na myšlienku z neho: "smrteľnosť dostali ľudia ako dar od bohov a elfovia im ju závideli".
Ja a Nika máme radi Gábora Máteho a sme v rôznom štádiu jeho k nihy Mýtus normálnosti, ktorú absolútne odporúčame. Nika čítala aj jeho "Keď telo povie nie". Estika spomenula Sícílske dedičstvo, pri ktorom sme rozoberali knihy s časovým prelínaním dejov v súčasnosti a minulosti, ktoré v niektorých románoch používa aj, v tomto klube veľmi populárna, Lucinda Riley. Ľudi a Ruženka prečítali množstvo kníh o mysli, pridávam najspomínanejšie: Výhody dyslexie, Morálna ambícia.
Ľudi ako knihy roka uviedla Yukonský zápisník, knihu, ktorú jej požičal jej šéf, o mužovi, ktorý z IT odišiel sprevádzať poľovníkov do Kanady. Myslím, že väčšina ľudí, pracujúcich v IT sektore má podobné tendencie. Spomenula aj kvality filmu Invalid (filmy a seriály boli na klube spomínané, pochopiteľne, často). Z kníh, nad ktorými sme sa dobre zasmiali vyberám: Účastníci zájazdu a Asistentka zloducha zo žánru romantasy (ktorý mal pre niektoré členky klubu svoju premiéru).
Diskusiu si zaslúžili aj knihy Tessy Afshar a historické knihy o slovenských sedliackych rodinách. Rekordnú čítanosť dosiahla knižka Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj. Kniha od slovenskej historičky a genealogičky Júlie Marcinovej popisuje niekoľko generácií jednej rodiny, no okrem zlých vecí sa dočítame aj pár pekných, kniha je písaná vecne a vyvážene, a historických zaujímavostí je tu neúrekom. Ja som si po nej prečítala knihu Sedliačky z vydavateľstva Absynt (tzv. absyntovku) a tú teda rozhodne neodporúčam (aj napriek tomu je už u Ruženky). Kniha hovorí o postavení žien na vidieku v Poľsku v čase od konca 19.storočia približne po druhú svetovú vojnu. Sústreďuje sa hlavne na obdobie prerodu vidieka, keď sa z negramotných sedliakov postupne stávajú uvedomelí poľnohospodári. Kniha je však naozaj ako "káva, ktorá dvakrát dáva", nie je tam žiadne pozitívne vyváženie, len malý záblesk svetla ku koncu knihy, samé negatívne prvky.
Tešíme sa na ďalší klub :)
Ema
Komentáre
Zverejnenie komentára