Jesenné stretnutie sa hemžilo novými knihami, ale na pretras prišli aj mnohé tie, ktoré sa už spomínali a ešte sme po nich nestihli siahnuť všetky.
Čitateľka 1 začala stretnutie recenziou na knižku Plachý dom, ktorej dej sa odohráva na súčasnom Slovensku. Je to príbeh rodiny, ktorá zažíva bežné, aj menej bežné veci, je tam veľa nostalgie. Podľa Čitateľky je to veľmi realistická kniha, ktorá človeku pripomenie, že nie každý má rovnaké možnosti a rovnakú východiskovú situáciu. Jej ďalšou knihou bola Skupinová terapia, ktorá je v našom kruhu dosť populárna a je o ňu stále záujem. Poslednou knihou bola Než zmiznem od Magdy Vášáryovej, o jej živote, práci, rodine. Čitateľka si pochvaľovala zaujímavé dojmy z diplomatického života pani Vášáryovej a zaujímavosti z čias, keď žila v Rakúsku a Poľsku.
Čitateľka 2 načala dve témy, ktoré nás viaceré zaujímajú (a desia) - náš obľúbený Balkán a slovensko-maďarskú históriu. Pre prehľadnosť zhrniem jej a moje knihy na tieto témy sem:
Balkán Na túto kultúrne a historicky nesmierne bohatú tému sme priniesli viaceré absyntovky, ktorých texty sú silno ovyplyvnené autorskými dojmami, ale stále sú plné faktov, podrobností o miestach a ľuďoch, ktoré nie sú ani dnes bežne spracované. Kniha Trochu oheň, trochu voda je zatiaľ podľa mňa najlepšia a v niečom aj najkomplexnejšia v našom balkánskom cykle. Hovorí o vzťahu Srbov so všetkými ostatnými národnosťami v rámci bývalej Juhoslávie. Tie sa dajú zhrnúť vetou jedného Srba: "My za nič nemôžeme". Autor Andrej Bán píše veľmi osobne, ale žiadnej z nás to neprekážalo (ale niekomu by mohlo). Je tu spomenutých mnoho tragických a násilných udalostí, ale je tam snaha o miernosť. Akoby si kameň jedla je tenšia knižka, omnoho menej komplexná, zameraná skôr na Bosniakov a ich traumy počas vojny. V jej centre je škandinávska doktorka, ktorá pomáha identifikovať telá z masových hrobov, aby ich rodiny mohli pochovať. Táto knižka je omnoho ťažšie stráviteľná a nie je mierna. Všem sráčum navzdory je o obliehaní Sarajeva, od českého novinára a je najtenšia a podľa mňa najdrastickejšia. Veľmi napínavá. Poslednou knihou, kde je vojna spomínaná pomenej, je Fjaka. Hovorí príbeh o dnešnom Chorvátsku, je mierna, nedrastická, pomalá, ale aj dnešný život je oplyvnený tým, čo sa dialo počas vojny. Vopred upozorňujem, že celá 1 kapitola je venovaná kultúre futbalu.
Slovensko-maďarská história
Na túto tému vrelo odporúčame tieto knihy:
Odsúdení na dohodu od sociológa Hajka je podľa mňa jednou z najlepších kníh o našich vzťahoch. Je realistický a používa overené historické zdroje, nie propagandistické materiály. Táto knižka sa dá použiť ako encyklopédia. Je realistická aj v pohľade do budúcnosti, ako sa povzniesť ponad históriu a vybudovať si dobré susedské vzťahy. Ak sa ešte chceme pozrieť do histórie, tak veľmi kvalitný slovenský historik Holec napísal knihu
Trianon. Tá presne historicky popisuje, čo predcházalo rozdeleniu Uhorska, dôvody, prečo k nemu došlo aj historické fakty, ktoré dokazujú, že trianonská zmluva nebola konšpiráciou proti Maďarom, ale dôsledkom dlhodobého zlého vedenia krajiny a aktívnej účasti vo vojne. O pár rokov neskôr, v čase 2.svetovej vojny sa opäť diali veci, ktoré každá strana opisuje inak, tak pre ozrejmenie sme siahli po knižke
Krvácajúca hranica.
Teraz k ľahším témam - Čitateľka 2 prečítala po Silmarilione aj
Hobita, ktorý ju nadchol kvôli atmosfére, po ktorej raz za čas zatúži každý fanúšik Tolkienovho sveta. Jej cennosťou sú aj obrovské buchle o Fermentácii, ktorá môže byť odpoveďou na naše otázky ohľadne zabezpečenia počas neistej budúcnosti. Nejde len o návody, ale buchle obsahujú aj cenné info k prežitiu, ako takému. Odporučila pohodovú knižku
Slnečné dni a morský vánok.
Čitateľka 3 vychválila knihu
Ako menia ľudia názory a spomenula prípady zo života, ktoré do jej konceptu nesmierne zapadali. Táto knižka tiež koluje už niekoľký-krát. Spomínalo sa zas Metro 2033, ktoré viaceré čítame/máme vo wishlistoch aj preperské príručky (spomínané naposledy). Čitateľka 3 hovorila aj o knihe Starček, ktorý vyliezol... a doniesla aj podobnú knižku
Utorky s Morriem.
Čitateľka 4 priniesla naspäť Peleandryu a hovorila o tom, ako kniha popisuje zlo a Diabla ako takého. Porovnávala ho s diablom v Majstrovi a Margaréte a tom v Bratoch Karamazovcoch, čo je porovnanie, ktoré značne rozšírilo náš literárny obzor. Otvorila tému knihy
Kým nemáme tvár. Tú sme od minulého stretnutia stihli prečítať 3 a tak nás zaujala, že ostatné Čitateľky sa rozhodli prečítať ju tiež a naše dojmy ešte len čakajú na spoločnú diskusiu.
Čitateľka 5 mala bohatý repertoár. Celkom sa jej páčil
Hotelík na Islande a keďže sama na Islande strávila niekoľko mesiacov, odporúča knihu pre jej dobrú atmosférickosť.
Manželka medzi nami je nedrastický thriller, ktorý mal dobrú zápletku a zaujímavú psychológiu postáv.
Studne mútne sú o umelcoch, ktorí počas 2.svetovej vojny arizovali a pridávali sa k štátnej propagande.
Chlapec, ktorého chovali ako psa je neskutočná kniha s príbehmi o deťoch, ktoré prežili traumu a potom sa vrátili do bežného života. Hovorí o tom, ako sa vieme my zlepšiť, keď sa zlepšia naše podmienky. Jej top knihou bola kniha, bohužiaľ, určená deťom
Sirota Ivík. Bola veľmi drsná o prírode, nezdolnosti a sirote, ktorá v nej prežije. Napriek hroznému príbehu sa Čitateľke veľmi páčila.
Čitateľka 6 dočítala Chyžnú a tiež sa jej páčila (Ako aj nám ostatným, čo sme ju čítali). Najviac ju oslovila kniha
Dotknúť sa zeme, ktorá je poskladaná z úryvkov indiánskych múdrostí. Tie si podávali ústne a niektoré úryvky naštylizovali pre Európanov, aby lepšie pochopili indiánsky pohľad na svet. Vraj neúspešne. Úryvky sú o ich viere vo Veľkého Ducha, o úcte, jeden k druhému a k prírode, ktorú sa snažili neničiť. Pri diskusii bolo jasné, že táto téma nás tiež oslovuje viaceré a spomenuli sa aj knižky:
Malý strom a V
rahovia mesiaca kvetov. Čitateľka 6 odporúča aj knižku
Niečo ti chcem povedať, kde je 15 rodinných prípadov, orientovaných hlavne na LGBT témy, aj s odporúčaniami, ako sa zachovať v pálčivých otázkach, keď ich komunikujeme s deťmi a tínedžermi.
Čitateľka 7 priniesla oddychovky na príjemné jesenné večery:
Zápisník pravdy, o zapisníku, kde každý môže napísať veci, v ktorých nevie byť úprimný a o jednej kaviarni.
Štastie má farbu levandule, o mladej žene, ktorá odcestuje starať sa o svoju zranenú babičku do Provensálska a poslednou je
Kníhkupectvo na bylinkovom námestí. O nej sme sa už raz bavili a zistili sme, že túto knihu máme na klube aj po slovensky, aj po česky. Čitateľka spomínala, že niečo jej nesedelo na tom, ako autor popísal ženy a vrátili sme sa k diskusii o tom, ako mužskí autori píšu o ženách (a zase sme sa vrátili aj ku Kým nemáme tvár, kde Lewis píše ženské postavy realisticky a s jemnocitom).
Čitateľka 8 prečítala knižky zo starších stretnutí - Urostorky a Babičku, obe sa jej páčili. Na zvláštnej Babičke (v ktorej nie je diakritika) sa jej páčili realistické opisy života počas komunizmu aj šarišské nárečie. Spomenula knihu, ktorá jej prišla podobná svojou atmosférou -
Plyniem ako rieka. Na záver hovorila o knihe
Ženy, o Frankie, ktorá odišla pracovať ako sestrička do Vietnamu počas vojny. Dlhší román sa vraj dobre a rýchlo číta, nechýba tam občas humor a nadľahčenie, ale pritom sa v ňom rozoberajú ťažké témy, nielen vojna, ale aj návrat a spracovanie traumy neskôr. Je v nej aj veľa o postoji Američanov ku vojne.
Ja som priniesla ešte knihu
Hanba od moslimami prenasledovaného Salmana Rushdieho, ale knižku som veľmi neodporúčala, ani po nej nikto nesiahol. Je dobre napísaná, aj zaujímavá, napriek fiktívnemu príbehu popisuje mnohé zaujímavosti z bežného života moslimov v Pakistane, ktorý v tom čase vznikal a formoval sa po oddelení od Indie. Ale ťažko sa to číta, nie je to príjemné. Odporučila som na jesenné večery aj 2 ľahké romány s kúskom mystiky:
Mexickú gotiku a
Dom starlingovcov.
Prajem príjemné čítanie :)
Čitateľka
Komentáre
Zverejnenie komentára